Polymér

Polymér je chemická zlúčenina zložená z mnohých opakujúcich sa jednotiek – monomérov –, ktoré sú navzájom spojené do dlhých reťazcov. Práve táto reťazcová štruktúra dáva polymérom ich charakteristické vlastnosti ako pružnosť, pevnosť, odolnosť voči vode či chemikáliám.

Polyméry sa nachádzajú takmer všade okolo nás – v plastoch, textíliách, lepidlách, náteroch, obaloch, ale aj v prírode (napr. škrob, celulóza či DNA).

Kde sa polyméry využívajú?

• V polygrafii a papierenskom priemysle

Polyméry sa používajú pri výrobe povrchových vrstiev, ktoré zlepšujú vlastnosti papiera – napríklad zvyšujú odolnosť voči vode, oderu alebo umožňujú nanášanie digitálnej tlače. Sú súčasťou lepidiel, disperzií, fólií a laminátov.

Disperzné lepidlá: Sú založené na akrylátoch či EVA polyméroch, bežné pri výrobe obalov a kníh.

Syntetické fólie: Napr. BOPP (biaxiálne orientovaný polypropylén) či polyesterové fólie s polymérnym povlakom.

Náterové hmoty a laky: Obsahujú polyméry, ktoré určujú tvrdosť, lesk či schnutie povrchu.

• V obalovej technike

Polyméry umožňujú vývoj funkčných a bariérových vrstiev – napríklad, na zabránenie prenikaniu vlhkosti, tukov alebo kyslíka. Moderné polymérne obaly sú ľahké, odolné a prispôsobiteľné tvarom aj grafike.

• V každodennej praxi

Stretneme sa s nimi v plastových fľašiach, textíliách, hračkách, elektronikách či zdravotníckych pomôckach.

Sú všetky polyméry plasty?

Nie. Plasty sú skupinou syntetických polymérov, ktoré sa formujú do pevných tvarov. Nie všetky polyméry sú však plasty – mnohé z nich sú prírodného pôvodu (napr. celulóza, guma, proteíny). Rovnako nie všetky polyméry sa dajú recyklovať alebo tepelne spracovať.

Sú polyméry škodlivé pre životné prostredie?

Závisí od typu polyméru, jeho pôvodu a spôsobu likvidácie. Tradičné syntetické polyméry (napr. polyetylén) sa v prírode nerozkladajú, čo prispieva k znečisteniu. Preto sa vyvíjajú biodegradovateľné polyméry alebo polyméry z obnoviteľných zdrojov (napr. PLA – kyselina polymliečna), ktoré sú šetrnejšie k prírode.