Viskozita

Viskozita je fyzikálna vlastnosť kvapalín (a v širšom zmysle aj plynov), ktorá vyjadruje ich vnútorné trenie – teda mieru odporu, ktorý látka kladie pri prúdení alebo zmene tvaru. Laicky povedané, ide o „hustotu pohybu“ – čím vyššia viskozita, tým pomalšie kvapalina tečie.

Ako viskozita funguje?

Pri prúdení kvapaliny sa jednotlivé vrstvy pohybujú rozdielnou rýchlosťou. Viskozita vzniká ako odpor medzi týmito vrstvami. Tento odpor závisí najmä od typu látky, jej teploty a vonkajšieho tlaku.

• Vysoká viskozita: Kvapalina je hustá a tečie pomaly (napr. olej, sirup, med).
• Nízka viskozita: Kvapalina je riedka a tečie rýchlo (napr. voda, alkohol, benzín).

Čo ovplyvňuje viskozitu?

• Teplota: Ide o kľúčový faktor – čím vyššia teplota, tým nižšia viskozita. Pri zahriatí sa molekuly pohybujú rýchlejšie a kladú menší odpor.
• Zloženie látky: Chemické vlastnosti a molekulárna štruktúra určujú, ako „ľahko“ sa látka deformuje alebo preteká.
• Prítomnosť pevných častíc: Napríklad v suspenziách či pastách, kde sa viskozita mení podľa koncentrácie.

Ako sa meria viskozita?

Viskozita sa meria v jednotkách Pa·s (pascal-sekunda), prípadne v bežnejšej forme mPa·s. V praxi sa často používa aj takzvaná kinematická viskozita, ktorá sa vyjadruje v mm²/s.

Na meranie sa používajú viskozimetre – prístroje, ktoré zisťujú, ako rýchlo kvapalina pretečie cez daný otvor alebo sa zmení jej tvar pod vplyvom vonkajšej sily.

Kde všade sa viskozita uplatňuje?

• Chemický a farmaceutický priemysel: Miešanie, plnenie a dávkovanie kvapalín (napr. sirupy, gély, krémy).
• Potravinárstvo: Výroba omáčok, čokolád, džemov, kde viskozita ovplyvňuje konzistenciu a dojem z produktu.
• Farby a laky: Viskozita určuje, ako dobre sa farba nanáša, steká a schne.
• Automobilový priemysel: Motorové oleje majú presne definované viskozitné triedy pre rôzne podmienky.